Severný ostrov

Ahoj, máme za sebou 9 dní na Novom Zélande Precestovali sme zatiaľ Severný ostrov. Včera sme sa trajektom presunuli spolu aj s naším autíčkom na južný ostrov Po Novom Zélande travelujeme autom Je to náš prostriedok na transport, ale aj náš útulný domov

Prvý deň na Novom Zélande bol krutý. Prileteli sme do Aucklandu, v strede noci. Do rána sme čakali na letisku, bez spánku a keď sme vyšli von, tak sme skoro “zamrzli“. Darmo, po 5 mesiacoch v teplých krajinách nám bolo 15 stupňov málo Vyzdvihli sme si autíčko od spoločnosti Spaceships Campervan Rentals, urobili nákup potravín a ešte v ten deň sme sa boli pozrieť na blízku pláž Cathedral Cave. Počasie bolo divoké, veterné, more bolo rozbúrené a úplne bolo cítiť z pohľadu naň, aké je ľadové. Ten pohľad na to všetko, na more, bujnú prírodu, skaly, piesok, bol neskutočne nádherný. Ako na pustom konci sveta, boli sme nadšení Po ceste z pláže k autu nás zastihol dážď, našťastie máme nepremokavé bundy, ale nohavice sme mali celé mokré Doma (v aute) sme sa prezliekli a presunuli sme sa pri dedinku Wanaka, bližšie k našej ďalšej zastávke Hobbitonu

Ráno po raňajkách sme hneď vyrazili pozrieť kde to žil ten Frodo Po ceste sme pozorovali okolitú prírodu. Všade to tu vyzerá ako z rozprávky. Zelené kopčekové lúky kde sa pasú ovečky a kravy striedajú bujné lesy s obrovskými papraďami ako stromy alebo veľké skaly Priamo do dedinky Hobbiton nás odviezol autobus z hlavnej budovy, kde sa predávajú lístky. Lístok stojí 79$ (47,40€)/1 osoba. Čo nás naozaj pobavilo bolo, že sme v buse stretli chalana z Kanady, s ktorým sme sa zoznámili pred 5 mesiacmi na Filipínach To už je aká náhoda Hobbiton bol úplne že mega! Celá dedinka úplne do každého detailu! Hobbitom sa sušilo prádlo na šnúrach, ráslta zelenina a kvety v záhradkách, pekár mal napečený chlieb, rybár vylovené ryby, stolár rozložené náradie… do niektorých domčekov sa dalo aj vojsť, aj keď tam boli len dáždniky, ak by sa rozpršalo Samozrejme nechýba ani lúka, kde Hobbiti oslavovali a ani krčma v ktorej sa stretávali. Krčma je plne funkčná a každý kto príde si môže dať pivo v cene vstupu a potom dokúpiť aj iné občerstvenie. Posedením v krčme končí aj celá prehliadka Opäť sme boli nadšení, bolo to úplne superské

Ešte v ten večer sme sa presunuli cez 200km k hore, ktorá vo filmoch Pán prsteňov predstavuje Mordor – Mount Ruapehu Toto bola asi tá najchladnejšia noc čo sme tu zažili. Okrem hrubej periny čo je vo výbave nášho auta, sme vybrali aj spacáky a zabalili sa aj do nich + dali si aj termo oblečko? Ráno nebolo veľmi pekné počasie, mrholilo. Dúfali sme že hore to bude lepšie, ale nebolo. Čím vyššie sme išli, tým bolo mrholenie silnejšie, až pršalo. Našťastie sa dá ísť hore na kopec autom až k lyžiarskemu stredisku. Peši sa momentálne ani vyššie ako je lyžiarsky vlek nedá dostať. Tak sme pol dňa čakali kým sa umúdri počasie, aby sme si mohli toto miesto zvečniť aj na kameru. Driemali sme zatiaľ v aute. Hneď ako na chvíľku prestalo mrholiť, išli sme pozrieť neďaleký vodopád Mangawhero fall. No kým sme sa z neho zasa dostali hore, mrholilo a pršalo. Už sa nám viac nechcelo čakať a rozhodli sme sa ísť ďalej.

Naša ďalšia zastávka bola hora Tongariro. Dorazili sme večer a počasie bolo také isté ako na hore Raupehu, mrholilo Ráno nás čakalo milé prekvapenie. Bolo krásne, jasno Preto sme sa rýchlo naraňajkovali pripravili si obed (wrapy) a šup na trek Aj tu sa natáčali niektoré scény z Pána prsteňov, cesta do Mordoru. A naozaj aj tak vyzerala, červeno čierne kamene, hnedé trsy trávy a široko ďaleko nič. Brutálka! Dostali sme sa až do zasneženej časti hory, keď začalo mrholiť a viditeľnosť bola úplne na prd Preto sme sa otočili naspäť, nemalo zmysel pokračovať, nič by sme nevideli a zmokli by sme. Po ceste dole sme aj tak pár krát zmokli, ale ta krajina stála za to Trocha nás ale začalo štvať, že stále mrholí, prší a do toho ešte aj fúka.

Po treku sme vyrazili pod ďalšiu horu. Tento krát pod sopku Mount Taranaki. Počasie nesklamalo a staaaaaaale pršalo a aj celý ďalší deň, preto sme ho strávili v autíčku v posteli pri filmoch Ďalší deň, nič nové. Stále mrholenie a dážď… Preto sne skúsili ísť cca 80km na vyhliadku pri pobreží. Sú to tri skaly nazvané The three sisters (tri sestry). Ale ani sme sa k ním nedostali kvôli prílivu. A po ceste stále všade pršalo. Ani krajinka nebola taká krásna v tom daždi. Nežiarila ako keď je celá zaliata slnkom. Už sme boli celkom slušne nasrdení, že v kuse len leje Ďalšiu noc kempujeme pod sopkou rozhodnutí, že ak ráno bude pršať, bereme sa preč, že viac čakať nebudeme.

Ráno neveríme, ale vyčasilo sa. Slniečko svieti, hora sa týči krásne nad nami. Konečne ju vidíme a nie je v oblakoch. Okamžite vyrážame na túru! Opäť nás čakala úplne iná krajina, všade bujná zeleň a vyššie poprepletaná skalami. A hore aj so snehom, úplne hore je celá pod snehom, ale tam sme sa nedostali. Keď sme sa vrátili z treku tak sa zatiahlo, sopka zmizla a zasa mrholilo Len tak tak sme to stihli, dokonale načasované. Poobede sme sa vydali do Wellingtonu čo je cez 300km. Po ceste sme si spravili na odpočívadle večeru a okolo 21:00 sme dorazili do kempu v meste. Po ceste sme si kúpili ešte lístky na trajekt z Wellingtonu, na druhý ostrov do mesta Picton. Transfer sme si kúpili cez spoločnosť Interislander za 235$ (141€)/2 osoby vrátane auta.