Savai’i Island

Ahojky, Ahoj, hlásime sa ti zo Samoa. Naše ďalšie dni tu, ktoré sme strávili na druhom ostrove, Savai’i, sa niesli v relaxačnom duchu

Hneď po vylodení sme sadli na autobus, ktorý nás odviezol rovno do dediny, kde sme mali vyhliadnuté ubytko, ktoré nám odporučil Uruguajský pár, s ktorými sme degustovali ten rum, čo sme ti písali minule. Počas cesty hrali v buse vianočné pesničky, upravené do tropických melódií hity ako napríklad I’m dreaming about white Christmas, Jingle bells jingle bells, Run run Rudolf atď

Vysadili nás na hlavnej ulici v dedinke Falealupo. Hneď išlo okolo auto z dediny a úplne náhodou to boli majitelia z nášho cieľového ubytka Falealupo beach fales išli nakúpiť jedlo na večeru, tak nás hneď zobrali so sebou, to sme ešte netušili aké veľké šťastie sme mali, lebo cesta k pláži bola neskutočne dlhá, to by sme sa s celou batožinou teda našlapali Prišli sme práve v čase, keď začalo zapadať slnko. Pláž bola nádherná. Dlhá s bledým pieskom, pri brehu sfarbením do ružova, na každom konci pláže čierne masy stvrdnutej lávy, tyrkysová voda, kokosové palmy a jednoduché plážové domčeky a to všetko bolo zaplavené v svetle zapadajúceho slnka Proste paráda. Páčilo sa nám aj to, že ubytovanie bolo ďaleko od frekventovanej cesty a ešte aj oplotené vysokým múrom. Preto sme mali lepší pocit, že sú naše veci v bezpečí.

V prvú noc sme mali aj spolubývajúcich vo vedľajšej chatke. Starší pár z Tasmánie, ktorý dokonca vedeli kde je Slovensko, pretože pánko bol kedysi ešte v Československu na nejaký čas Ostatné dni sme mali celú túto pláž len pre seba. To je ďalšia výhoda toho, že nie je hneď pri hlavnej ceste, ako ostatné tieto ubytovania a veľa ľudí o ňom nevie Skúsili sme aj šnorchlovanie, ktoré tu má byť jedno z najkrajších v okolí, ale nás nejako neuchvátilo. Pri rífe boli veľké vlny, ktoré by nás oň obúchali a pred ním to bola nuda. A navyše nám do nôh útočili rybičky

Aby sme si aj niečo na ostrove pozreli, spravili sme si výlet na Blowholes. Na hlavnú cestu nás mali odviezť naši domáci. Ako sme už zažili na iných podobných miestach vo svete, tak aj tu sa nám potvrdilo, že na dohodu s domácimi sa nedá spoliehať ani tu. Práve vďaka ich „dochvilnosti“ sme zmeškali posledný bus z hlavnej cesty smerom do Blowholes Tak sme skúsili stopovať, najprv to vyzeralo že nič nepôjde a my len premárnime náš deň pri ceste, ale nakoniec sa nám podarilo stopnúť jedného pána. Vypýtal si síce za odvoz peniaze, 10tala (3,62€) ale tým, že sme sa už chceli pohnúť z miesta, sme súhlasili. Vstup na Blowholes je 5tala (1,81€)/1 osoba. Ide sa na ne ešte asi pol kilometra od cesty k pobrežiu. Bolo to super, pobrežie bolo zo stvrdnutej lávy, v ktorej boli diery. Keď pod tie vtiekla vlna tak z nich vytryskla voda. Niekedy to boli teda riadne gejzíry Tu sme sa aj naobedovali, náš klasický Samoisky obed, konzervy a krekry.

Raňajky a večere sme mali opäť v cene ubytka 50tala (18,12€)/1 osoba na noc. Klasická cena je 70tala (25,36€)/1 osoba na noc, ale ako všade, cena sa dá veľmi ľahko zjednať, ak tam človek ostane viac nocí. Na raňajky sme ako základ dostali vždy dve vajíčka, banány, papáju a ostatné sa menilo, buď toast, palacinky, krekry, sendvič vo vajci. Večere boli veľké, vždy bola ryža (aj keď sme hovorili že si neprosíme, vždy tam bola), zelenina (veľa zeleniny) a mäso (kura, ryba) a nikdy nechýbali 2 párky, ktoré Palimu už ku koncu liezli krkom Viac výletov sme si nerobili, boli sme len na pláži a oddychovali. Stále sme mali pocit, že sme unavení. Myslíme si, že sme mali jetlag a poriadny, niekoľko dňový. Nikdy sme nič také nemali ale asi to bolo ono. V piatok sa ubytovali ďalší hostia, všetko to boli domáci. Pretože na druhý deň ráno mali slávnosť, na ktorú nás pozvali pozrieť sa. V noci sa nám stal nepríjemný incident. Tak ako to už býva v týchto krajinách, tam kde príde viac domácich, môžeš čakať nepríjemnosti. Celú noc pofukovalo, takže jedna z bočných roliet sa nám troška nadvihovala, čo nás aj budilo zo spánku, ale nejako sme to neriešili. Pri jednom takom zafúkaní to Janke nedalo a pozerala sa na roletu a tam stál starý chlap, samozrejme domáci, nie turista a hrabal sa v jej backpacku. Okamžite na neho zakričala, v čom sa v polsekunde prebudil aj Pali a ten zakričal teda skôr zahulákal ešte viac. Zlodejíčkovi by sa krvi nedorezali a len tam stál a nechápal, okamžite doletel domáci. Starý zlodej sa začal vyhovárať, že on si len pomýlil fale (chatku) No jasné a preto mal ruky v Jankinom ruksaku Asi preto že sme boli rozospatí, sme toto vysvetlenie zobrali, že je všetko v poriadku, aj keď sme boli samozrejme riadne nahnevaní. Ale ďalej ani na druhý deň sme to neriešili. Z tohoto ruksaku nemal čo ukradnúť, jedine žehličku na vlasy

Deň pred odchodom si dal Pali spraviť tetovanie na nohu od miestneho tatéra v polynézskom štýle, ktoré nakreslil podľa jeho života, čo mu Pali porozprával. Dohodila mu ho majiteľka ubytovania Angelinah Save Levy. Po takomto tetku túžil celý život. Tetovanie trvalo spraviť celé poobedie, asi 5 hodín. Aj počasie bolo ako stvorené na tetovanie, celé poobedie totiž pršalo, takže nás to neťahalo k vode. Tento tatér tetoval miestnych chlapov po celom ostrove už vyše 13 rokov. Podmienky na tetovanie boli asi najhoršie aké Pali zažil Nebolo to žiadne štúdio, ale otvorená veranda domu, kde mu na zemi tetér starými inštrumentami tetoval nohu, pričom tetérov pomocník Palimu odháňal niečím ako vejár, vyrobeným z palmových listov muchy z nohy Tetér používal ako dezinfekciu iba obrúsky napustené dezinfekčnou látkou, ktoré mali slúžiť pre detské zadočky Občas mu farbu z nohy utieral obyčajnou handrou. Okoloidúci domáci a kamaráti tetéra sa prišli zapojiť do tejto udalosti a priniesli si so sebou aj bieli prášok z nejakého koreňa rastliny neznámeho druhu. Tento prášok si zamiešali z vodou a popíjali to. Dali ochutnať aj Palimu a po chvíľke mu stŕpli celé ústa. Mali z toho nápoja náladu, ako keby boli opito-nafetovaní Líhali si na neho, mačkali ho, smiali sa a spievali si. Našťastie to prežil, aj keď mal potom teploty a tetovanie sa mu zapálilo. Bol to potom veľký boj, pretože sa mu z toho spravil na stehne vred, ale to tu radšej spomínať nebudeme, aj keď to máme nafotené tiež

Savai’i homestyle tatoo studio a miestny majster:     

Paliho polynézske tetovanie:

Potom sme sa presunuli späť zo Savai’iu na ostrov Upol do hlavného mesta Apia. Po tejto ceste musíme povedať, že máme Samoe akurát tak dosť. Na autobus, ktorý mal ísť o 9:00 sme čakali 3 hodiny, lebo vodič bol v kostole a musela najprv skončiť omša. Samozrejme potom bol autobus prepchatý obéznymi domácimi. Loď vyplávala tiež o hodinu neskôr ako mala a autobus z lodenice do Apie bol samozrejme opäť natrieskaný, že domáci Janku skoro uriťovali. Našťastie sme v poriadku odcestovali do Apie, máme normálnu izbu s normálnou posteľou a v normálnom dome Dnes večer letíme z tejto exotiky do Singapúru s prestupom v Aucklande a v Kuala Lumpur.