Južný ostrov – Časť 2.

Ahoj, keďže sme na druhom, južnom ostrove videli toho veľmi veľa, rozhodli sme sa rozdeliť príspevok na dve časti Takže, Nový Zéland, južný ostrov ČASŤ 2.:

Hneď Do Wanaky sme dorazili na večer ako zvyčajne. Išli sme si teda dobyť kameru a drona, aby sme boli ráno pripravení Je to malé mestečko, ale bez Mc’Donaldu. Tak sme zvolili alternatívu, ak nie je v meste Mekáč, bude tam aspoň Subway Pri našom travelovaní využívame tieto dva fastfoody na nabíjanie elektroniky pri kávičke

Po nabití všetkého potrebného sme sa ešte presunuli na parkovisko pod Rocky Peak, ktoré slúži aj ako kemp. Ráno hneď po raňajkách sme vyrazili. Bol to taký nenáročný trek, niekdy sa išlo trocha stŕmo hore po kameňoch, ale väčšina cesty bola po miernom kopčeku Na pol ceste bola jedna vyhliadka na Diamond Lake Úžasný výhľad na jazero a všade okolo hory a skaly chvíľku sme si posedeli na kraji, nabažili sa výhľadu a pokračovali sme ďalej. Po príchode hore, nás čakal ďalší krásny výhľad Máme pocit, že každý ďalší výhľad je ešte krajší, ako ten predchádzajúci Všade naokolo nás obkolesovali okolité hory. Hlavne Pali bol týmto pohľadom úplne unesený Mohli sme sa otáčať 365° a všade samé vrchy zo zasneženými končiarmi A pod nami údolie s jazerom a pasúcim sa dobytkom no jednoducho nádhera Bodka k tomu všetkému bolo super počasie.

Po treku sme sa pohli hneď ďalej do mesta Queenstown. Cesta bola opäť tak ako vždy, počas pekného počasia, plná úžasných výhľadov. Keďže sme vyrazili poobede, dorazili sme skoro večer. V meste nebolo nič kde by sa dalo zadarmo kempovať, tak sme si našli lesnú uličku pri ceste a tam sa na noc zakempili Ráno sme radšej hneď odišli. Doobeda sme si zacvičili, naobedovali sa a šup okuknúť ďalší bod na našej mape, Glenorchy lagoon Je to pár km za mestom a nie je to trek, skôr taká vychádzka okolo lagúny, pripomínajúcu močiar, kde mali raj rôzne druhy kačiek, divé husi a čierne labute Aj keď to bola spomínaná prechádzka, mali sme dosť. Už sme boli aj z predchádzajúcich dní vyčerpaní, tak sme zvyšok dňa oddychovali, večer pozerali film a zajedali ho našimi milovanými karamelkami a cookieskami Parádne presladení sme zaspali a stále presladení sme sa aj zobudili

Tento deň sme nemali nič v pláne. Len ísť nabiť elektroniku k pánovi Donaldovi pri kapučíne a vyprať si veci v laundromate. Pozreli sme si radšej predpoveď počasia na najbližšie dni na našej ďalšej zastávke. Keďže malo byť pekne len na druhý deň a potom malo niekoľko dní pršať, nemali sme na výber a zas sme boli na ceste Ďalšia zastávka bola opäť scenéria použitá v Pánovi prsteňov Ako sa už dalo všimnúť, naše cestovanie po Novom Zélande sa väčšinou nesie v tomto duchu Takže ďalšie miesto bol vrch Mount Cook po trase Hooker valley track. Výhľad z tohoto treku bol použitý vo filmovej časti Dve veže.

Trek bol opäť jednoduchý. Išli sme skoro ráno a to bola ešte poriadna zima. Poobliekaní sme boli ako cibule a na ruky sme si namiesto rukavíc natiahli aj Paliho hrubé ponožky No Janka sa ledva hýbala, necítila si prsty a obaja sme mali červené nosy a kamenné tváre Akonáhle vykuklo spoza skaly slniečko, tak zimu vystriedalo príjemne teplúčko. Počas treku sme prechádzali niekoľkými mostami nad riečkou z vody ľadovca a skoro celú cestu sme mali výhľad na zasnežený Mount Cook Ďalší z krásnych trekov končil pri jazere z ľadovca. Bol to magický pohľad, na tie kusy ľadu v mrazivom jazere a úplne vzadu bol samotný obrovský ľadovec Človek by tam vedel presedieť a len sa tam tak na to pozerať celé hodiny.

Po treku sme sa presunuli ku kempu blízko mestečka alebo skôr dedinky Twizel. Bol to malý free kemp pri jazierku, veľmi pekný Tam sme prenocovali a ráno sme vyrazili k nášmu poslednému bodu a tým bolo mesto Rohan, teda Mount Sunday Delilo nás cez 200km, a po ceste sme videli znova neskutočne veľa nádherných miest, obrie jazerá, skaly, zelené kopce z ovcami, kravami, koňmi, vyprahlé obrovské pláne a kopce, vodopády Väčšinu cesty sme boli len my dvaja, cesta a obrovské priestranstvo, kde nebolo široko ďaleko nič. Nádhera K pohľadu na „Rohan“ použitého vo filme viedla len cestička so žiadnym výšlapom, ktorá má len 1,5Km. Žiaľ zastavila nás riečka, ktorú sme najprv úspešne preskakovali po kameňoch, ale nakoniec už bola dosť hlboká, široká a zo silným prúdom, že naša cesta musela byť predčasne ukončená Ale výhľad sme mali tak či tak, len nie presne s tej istej diaľky a uhlu. Aj tak nám to stačilo, pohľad to bol aj tak krásny Keď sme sa vrátili k autu, urobili sme si ešte kávičku a pri výhľade na „Rohan“ sme si ju popíjali. Aj keď vo vnútri auta, lebo vonku pofukoval studený vietor. Rozmýšľali sme kam ísť, až sme sa zhodli že pôjdeme už rovno do Christchurchu a tu si už pár dní pred odletom oddýchneme

Po príchode sme boli už naozaj vyšťavení a do toho sme ani nevedeli nájsť žiadny free kemp. Nakoniec sme našli niečo, kde sa dalo aspoň jednu noc prenocovať Bolo to maličké, nenápadne odpočívadlo pri ceste. Druhý deň v meste Christchurch sme boli pozvaní k Jankynej tete Mariane z niekoľkého kolena, ktorá tu žije aj so svojou rodinkou na návštevu Na návšteve bolo super, konečne sme sa mohli porozprávať po slovensky, dozvedeli sme sa čo to o Novom Zélande, po asi mesiaci sme si dali teplú sprchu, pochutnali si na úžasnej večery a nechýbala ani koštovka domácej, naše slovenské chrumky a dostali sme aj horálku, o ktorej sme počas trekov snívali Bol to super deň plný smiechu a dobrej nálady Aj keď sme chceli ďalší deň oddychovať, tak sme toho veľmi nenaoddychovali Boli sme si vyprať oblečenie, samozrejme cvičiť, ponabíjať elektroniku, a poriadne vyumývať auto večer pred odovzdaním 

Dnes doobeda, si bol dať Pali ešte zväčšiť pamiatku na Nový Zéland, áno aj tu si dal tetovanie Dve lastovičky v maorskom štýle. Ornamenty v lastovičkách sú kreslené podľa Paliho života. Tatérovy (Maorčanovi) hovoril o sebe, o svojom živote a ten ich podľa toho kreslil Po tetovaní sme sa boli ešte prejsť v parku. A potom šup pobaliť si veci a do Spaceships odovzdať náš kočár

Teraz sedíme až do rána na letisku. Ráno letíme do Auckandu a odtiaľ okolo obeda na Fidži kde si užijeme jeden deň so západom slnka na pláži a letíme ďalej do našej poslednej destinácie mimo plánu a tou je SAMOA