Bako National Park

Ahoj, našťastie sa nám v stopovaní darilo a doleteli sme do Kuchingu, hlavného mesta Malajzijskej časti Sawarak na Borneu Máme za sebou už výlet do Národného parku Bako, v ktorom sme strávili aj noc. Do parku sme cestovali busom č.1, priamo z Kuchingu. Autobus odchádza z autobusovej stanice v centre mesta, pred trhoviskom a lístok stojí 3,50MYR (0,88€)/1osoba. Vystúpili sme priamo pred vstupom do parku Ako už veľa krát, išli sme na blind, bez rezervovaného ubytka Po chvíľke chôdze po dedinke pri národnom parku sme zistili, že tu žiadne ubytovanie nie je Jedine priamo v parku. Tak sme teda išli tam Pri vchode nám povedali, že všetky domčeky/chatky sú obsadené ale že ak chceme, môžeme stanovať za poplatok 5MYR (1,25€)/1osoba na jednu noc + 30MYR (7,5€) požičanie stanu. Keďže sme pripravení na všetko a máme zo sebou aj spacáky a samonafukovacie karimatky, tak sme samozrejme že súhlasili Pri vstupe v okienku sme si hneď kúpili vstupenky do parku za 20MYR (5€)/1osoba. Počkali sme na stan a potom na čln? ktorý nás dopravil do samotného parku. Inak sa tam nedá dostať. Táto preprava nás vyšla 40MYR (10€)/1osoba vrátane cesty späť. Doobeda chodia lode do parku asi každých 15 minút a od 11:00 do 12:00 majú prestávku. Poobede premávajú od 12:00 do 15:00. Preto, ak by si nechcel v parku prespať, treba ísť na túru už ráno aby si stihol/stihla posledný čln. Samotná preprava bol super zážitok Plavili sme sa po rieke, z ktorej sme prešli do mora a vylodili sme sa na neskutočne krásnej pláži Len škoda, že bola taká, že sa tam nedalo okúpať kvôli hrozbe krokodílov, ktoré na tieto pláže chodievali z rieky?

Z pláže sa ide rovno do hlavnej budovy parku, kde sme zaplatili už spomínaný poplatok za stanovanie. Keďže sme prišli okolo obeda, rýchlo sme sa v hlavnej vstupnej budove najedli, odložili si backpacky do miestnosti na to určenej? (ruksaky s elektronikou sme si zobrali zo sebou) a vybrali sme si trasu, ktorú zdoláme (papierik s trasami dostane každý návštevník v hlavnej budove parku po príchode). Potom sme sa zapísali do knihy, po ktorej trase pôjdeme, čo treba pre každý prípad, keby sme sa náhodou stratili a vyrazili sme Hneď na začiatku nad nami skákali opice (makaky) zo stromu na strom Ledva sme sa pohli ďalej a tam boli zasa opice proboscis monkey (tie z dlhým nosom) no to už sme boli úplne bez seba Tieto boli dokonca ešte bližšie ako makaky, naháňali sa skoro po zemi? Ale keď sme sa chceli stihnúť vrátiť za svetla, museli sme ísť ďalej. Cesta bola rôzna, raz sme išli po drevených chodníčkoch, koreňoch stromov, skalách alebo po vyschnutých korytách riek. To by sme neboli my, ak by sme si nechtiac nedali obkluku, takže cesta, ktorá mala asi 1km, sme si obišli cestou ktorá mala cca 2km a bola náročnejšia

Naša prvá zastávka mal byť vodopád Tajor waterfall a po ňom sme mali v pláne pokračovať na koniec trasy, ktorá končila plážou Tajor beach Cesta bola nekonečná. Turistika po pralese je úplne iná, ako po našich lesoch. Je tu veľmi vlhko a teplo Táto kombinácia človeka úplne ubíja. K tomuto sme mali ešte na chrbtoch naše ruksaky s elektronikou (dron, gopro, notebook) a dve fľaše s vodou Po ceste sme už okrem jedného veľkého varana, nevideli žiadne zvieratá. Ale za to sa striedali rôzne prostredia. Raz sme boli v pralese a inokedy na skalnatých plániach. Musíme sa priznať, že už sme mali dosť a keď sme sa podľa značiek (ktorých je po celom parku veľmi veľa, takže stratiť sa tu nedá) dozvedeli, že vodopád už nie je ďaleko, pridali sme do kroku, nech sa môžeme schladiť v jeho vode (jediné miesto v parku a v jeho okolí, kde sa môže kúpať, lebo tu nie sú krokodíly). No keď sme prišli k „akože vodopádu“ tak sme len oči pučili, že toto NIE JE PRAVDA! Tento asi 30cm prepad vody nebol žiadny vodopád preto sme sa ani neovlažili a pokračovali ďalej na pláž. Posledné metre boli nekonečné, ale dočkali sme sa a my sme sa ocitli na „džungľovej pláži“ Bola krásna, piesočnatá s veľkými skalami a naokolo prales Do mora tu vtekala aj malá riečka, preto bola voda v mori mútna. Práve keď sme prichádzali, bol na odchode jeden výlety čln a sprievodcu sme sa spýtali, či sa tu môžeme trocha ovlažiť, kvôli krokodílom Povedal že môžeme. Aj keď pri vstupe nám hovorili, že nikde okrem „vodopádu“ sa nemáme kúpať❌ Bolo nám tak neskutočne teplo, že sme to riskli a išli len na kraj Pali bol už celý vo vode a Janka ešte len po kolená, keď zrazu Pali zahučal a vyskočil z vody Janka skoro zinfarktovala a vybehla tiež von z vody Nakoniec to bol len krab, ktorý Paliho cvakol do nohy Keď sme si trošku oddýchli, tak sme išli naspäť. Ak máme pravdu povedať, už sme nevládali a ani vody sme nemali dosť, lebo po ceste sa nám nechtiac podarilo vyliať celkom dosť vody Našťastie sme to zvládli a vrátili sme sa za svetla. Hneď ako sme prišli, sme sa poriadne napili, osprchovali a navečerali.

Večera, ale aj obed a raňajky boli vo forme samoobsluhy. Každý si nabral z uvareného jedla čo chcel a koľko chcel. Bolo si z čoho vyberať od ryže, rezancov, zeleniny, mäsa, vajíčok až po ovocie a koláčiky. Po večeri nás čakala ešte jedna bojová úloha, rozloženie stanu Na stanovanie tu bola určená oplotená plocha, ktorá chránila stany pred divými prasatami? ale nie pred opicami Keďže nám zamestnanci parku dali inštrukcie, že stan si máme rozložiť až keď do neho pôjdeme a zložiť keď z neho vyjdeme, inak by nám ho mohli opice zničiť, tak sme v polospánku a po tme išli skladať stan. Ani jeden z nás ešte stan neskladal Na naše prekvapenie nám to išlo fantasticky a do 10 minút sme mali náš príbytok na túto noc postavený Ešte sme si rozprestreli karimatky a spacáky a mohli sme ísť konečne spať. Počas noci sa rozpršalo našťastie nám stan moc nepremokol a možno aj pre to, lebo my inteligenti sme si dali stan pod strom, ktorý nám asi pomohol✔ Síce sme mali zazipsované len sieťové dvere na stane a preto sme mali mokré nohy. Ale inak sa to nedalo, lebo by sme sa asi zadusili z toho sparna v stane Ale okrem nôh sme boli v suchu. Nebola to práve najpohodlnejšia noc, hlavne Janka nebola veľmi vyspatá a nemala najlepšiu náladu, ale tá ju potom prešla

Vstavali sme skoro (6:00) lebo sme chceli ísť na pláž pozorovať opice, ktoré tam chodia každé ráno. A naozaj, boli tam Makaky, strašne veľa makakov! A niektoré sa vôbec nebáli. Len si tam tak chodili okolo nás, bola to sranda Okrem nich tam prišlo na svoju rannú prechádzku aj divé prasa Tie zvieratá tu majú ale život Na raňajkách sme sa presvedčili o tom, že opice tu naozaj nemajú problém ukradnúť jedlo priamo zo stola a aj keď ich človek odháňa, ako rodina z vedľajšieho stola Opica len pozerala a zrazu im skočila na stôl uchmatla jedlo a už jej nebolo Samozrejme že rodinka dostala nové jedlo. Doobeda sme si tu ešte oddýchli na pláži a cez obed sme sa nechali odviezť člnom ku vchodu parku v dedine a tam sme si počkali na bus naspäť do Kuchungu Bus chodí každú hodinu aj z mesta a aj do mesta.

Teraz čerpáme silu v meste Kuching v hotelíku na zajtrajší výlet. Čo a kam to bude si ešte necháme pre seba 

Deň 1: 7 MYR bus č.1 do parku BAKO, 40 MYR vstup do parku, 80 MYR loď tam aj späť, 30 MYR požičanie stanu, 10 MYR poplatok za prespanie v stane, 34 MYR obed, 10 MYR pivo a voda, 30 MYR večera = 60,25 €

Deň 2: 22 MYR raňajky, 2 MYR voda, 14 MYR obed a káva, 7 MYR bus č.1 do Kuchingu = 11,25 €